Milostivé zaobchádzanie

V Izraeli bolo povinnosťou oslobodiť otrokov po určitej dobe služby, a keď opustili pánov dom, museli byť bohato odmenení. Otrokov pán toto všetko musel urobiť s radosťou, len tak mohol získať Božie požehnanie. Duch tohto verša aj Kristov zákon nás zaväzujú dobre zaobchádzať so svojimi podriadenými. Pamätajme na to, ako s nami zaobchádza Pán. To nás zaväzuje zaobchádzať s inými dobromyseľne. Kto je dieťaťom milostivého Boha, nech je sám veľkodušný. Ako môžeme vo svojich obchodných záležitostiach očakávať požehnanie nášho Majstra, keď utláčame tých, ktorí nám slúžia? Aké veľké požehnanie je na obzore pre štedrého človeka! Kto je požehnaný v každom svojom skutku, je skutočne požehnaný! Pán dáva toto požehnanie sčasti v materiálnom blahobyte, sčasti v duchovno-duševných daroch a sčasti prejavením svojho dobrodenia, a toto posledné je to najlepšie zo všetkého. Dá nám pocítiť, akú osobitnú starosť o nás má a ako zvláštne nás obkolesuje svojou láskou. To urobí z nášho života žiaduce predjedlo pre naše okolie. Božie požehnanie je viac než majetok. Obohatí nás tak, že z toho nebude planúť smútok.