Pre veriaceho človeka je tento obraz úplne zrozumiteľný i dnes. V duchu vnímame otvorené nebo. Kristus ho otvoril pre každého veriaceho. Môžeme nazrieť do sveta tajomstiev a slávy, lebo nám ho odhalil Kristus. Čoskoro doň i vkročíme, veď sám Kristus nás predišiel, aby nás tam uviedol. To je vysvetlenie Jákobovho sna (1M 28,12). Medzi nebom a zemou sa realizuje svätá premávka: modlitby stúpajú nahor a odpovede prichádzajú nadol – cestou nášho prostredníka Pána Ježiša Krista. Tieto schody vidíme, keď vidíme Pána. On je tými schodmi, po ktorých je cesta k trónu milosti voľná. Používajme tieto schody a posielajme nimi nahor svoje modlitby i prosby. Aj my dostaneme podiel na službe anjelov, keď sa s našimi príhovornými modlitbami blížime k Božiemu trónu. Uchopíme zasľúbené požehnanie a vrátime sa, aby sme ho podelili medzi ľudí. Zmeňme na žiarivú skutočnosť to drahé videnie, ktoré bolo pre Jákoba iba snom. Stúpajme často aj dnes po „schodoch do neba“, aby sme mali spoločenstvo s Bohom, a nadol, aby sme mohli pracovať na záchrane našich blížnych. Ty si to zasľúbil, Pane Ježišu; daj, nech s radosťou vidíme, ako sa to plní! |
