Sejba môže byť zdanlivo stratou, lebo dobré zrno zasiate do zeme odumrie a nikdy viac ho neuvidíme. Sejba Duchu vyzerá ešte horšie, dokonca bláznivo, lebo nás vedie k zapieraniu seba a zdanlivo z toho nemáme žiaden zisk. A predsa, ak sejeme Duchu tak, že veríme Bohu, usilujeme sa Mu podriaďovať a pracovať pre Jeho slávu, nesejeme zbytočne. Našou odmenou by mal byť život, dokonca ten večný. Radostnú účasť na ňom môžeme mať už dnes, keď spoznáme Boha, budeme s Ním mať spoločenstvo. On naplní náš život radosťou. Tento život sa dá prirovnať k stále prehlbujúcej a rozširujúcej sa rieke, ktorá nás zavedie do oceánu večného života. Preto dnes nežime vášňam tela, lebo budeme žať skazu. Žime radšej v svätej sebadisciplíne vyšším, čistejším, duchovným cieľom. Hľadajme Božiu vôľu a bez podmienok sa podriaďujme vedeniu Jeho Ducha. Aká úžasná bude žatva, keď budeme žať večný život! Budeme žať večné požehnanie, účasť na nekonečnej radosti v Božej sláve! Pane, urob nás takýmito hospodármi pre Tvojho Syna! |